TIBETSKÝ ŠPANIEL

Pôvod: Zrejme nie je blízkym príbuzným Ihasa apso, ši-cu a tibetského teriéra. Nezarastená ňucháčová partia skôr hovorí o príbuzenstve s tibetskou dogou. Oveľa nápadnejšia je podobnosť s pekinským palácovým psíkom, s ktorým má spoločných predkov, pričom tibetský španiel je zrejme vývinovo staršia, pôvodnejšia forma. Jeho predkovia bývali uctievanými kláštornými psami, plnili však aj funkciu strážcov. Moderný európsky chov sa začína až roku 1934, rozhodujúci podiel na formovaní plemena mali britskí chovatelia.

Popis: Malý pes so stredne dlhou srstou. Hlava v pomere voči telu malá, hrdo nesená, lebka stredne široká a dlhá, mierne klenutá, so stredne dlhým, tupým ňucháčom. Oči výrazné, tmavohnedé, oválne, žiariace, ďaleko od seba, avšak smerujúce rovno dopredu. Uši stredne veľké, zavesené, pomerne vysoko nasadené, nie celkom priliehajúce. Krk kratší, hrubý, s hrivou. Predné nohy trochu zahnuté, zadné rovné, hrubé, labky zajačie. Telo obdĺžnikového formátu, s dobre klenutými rebrami a rovným pevným chrbtom. Chvost vysoko nasadený, pri pohybe veselo skrútený nad chrbtom, s bohatou srsťou. Srsť hodvábna, stredne dlhá, pomerne hladko priliehajúca, v tvárovej partii a na prednej strane nôh krátka. Farba akákoľvek. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška okolo 25,4 cm, hmotnosť 4,1-6,8 kg.